osudie
kontrola
pohľad
chrup
rozlúčka
príručná CT
neokrôchanec
hanblivky

Kontrola
Patrím medzi normálne pracujúcich ľudí v postkom-krajine, ktorí musia bežne stihnúť 3 veci namiesto jednej. Dnes o 16:00 som objednaný na kontrolu u veterinára s 2 mesačným šteňaťom. Na veterinu to mám cca 15-20 minút. Ako obyčajne, času je málo a náhodou nemám poruke nikoho kto by šiel so mnou. Šteniatku prestriem len deku na sedadlo spolujazdca a frčíme. Šteniatku sa cesta na sedadle spolujazdca náramne páči, kľudne sedí a pozorne sleduje krajinu. O chvíli sa mu zazdá, že na strane vodiča by bol lepší výhľad, tak mu to naznačí: najprv párkrát štekne, ale šofér je tvrdohlavý a nechce ho pustiť za volant. Tak to šteniatko porieši po svojom, prejde vodičovi do lona, pekne sa tam usadí, predné labky na volant v zmysle ja budem šoférovať a ty ma hladkaj. To sa už blížime k veterine, od ktorej nás delí posledná svetelná križovatka. Pre odbočenie doľava naskočí červená, stoj. Šteniatku sa nepáči, že ostatní idú a my musíme stáť, otočí sa k vodičovi oblizne ho a pritom zadkom stlačí klaksón. Práve v protismere prechádza policajná hliadka. Zelená, rýchle preč. Šteniatko je rado, ako skvele presvedčilo vodiča, že treba pokračovať. Vodič-chovateľ prichádza na veterinu včas, dokonca musí chvíľu počkať. Usadí šteniatko na stoličku, a počúva chválu od ostatných v čakárni, aké má nádherné a ukáznené šteniatko, ktorému sa na stoličke náramne páči a na všetkých okolo vyplazuje jazyk. Aj pani doktorka šteniatko iba chváli. Cesta domov, opäť križovatka, opäť stoj, opäť klaksón, v susedných autách vysmiate tváre. Na poslednom úseku k domovu si šteniatko sladko pospí. Tak a dnes môžem stihnúť ešte ...

Pohľad

Chrup
V nedeľu podvečer som zobral obe naše potvory k vode a v živote mi nikto tak nerozbil hubu ako vlastný pes. Keď som utieral staršiu a prezeral jej brucho, mladšiu pochytil jej typický rapel (beh ako o život v kruhoch a osmičkách) a v trysku to napálila do mňa. Chvíľu som nevedel či mi ostali nejaké zuby a sánka a kde som. Prvá myšlienka: kto odšoféruje auto domov. Keď som sa ako tak spamätal letel som na studničku zastavovať krv z rozbitého nosa a pier a hlavne sa chladiť, aby som nezapuchol. Ale aj tak sa ma v pondelok v práci pýtali či som bol vo Fínsku asistovať našim hokejistom a ešte niekoľko dní sa mi kývali 2 predné zuby. Asi nikdy nezabudnem čo v jej podaní znamená face to face = tvárou v tvár. Paradoxné je, že v tú nedeľu ona dostala do výstavného posudku zápis, že je plnochrupá. 

Rozlúčka
Poď ku mne, ty naše šidlo-mydlo. Dobre, dobre, dobre, len ma nezožer. Buď pekná. Trochu ťa upravím, keď ideš do toho sveta. Už volali, že sú na ceste. No, kľud, kľud, buď aspoň taká pekná ako pred týždňom u pána doktora. Posledný krát ťa zaočkoval, poprezeral a popočúval, či si ok.
Ty si to nemôžeš pamätať, ale keď si mala asi týždeň začala si chrchľať. Prvé antibiotiká nepomohli a hoci si jedla veľmi pažravo, bola si skoro polovičná oproti najťažším súrodencom. Najvýraznejšie si chrchľala po najedení a pán doktor vyslovil podozrenie na tzv. hrubý pažerák (potrava sa hromadí v zhrubnutom pažeráku, len kvapká do žalúdka, môže sa vracať a vniknúť do dýchacích ciest, šteňa temer nepriberá). Pán doktor ti urobil výter a poslal na rozbor. V ten piatok mi bolo veľmi biedne a už som sa s tebou lúčil a kopal jamu pod orechom v našom sade. Výsledok rozboru: 3 druhy nejakých kokov a zoznam liekov, ktoré by si s nimi mali poradiť. A poradili si. Je čudné, že ostatní súrodenci boli v poriadku, a tie baktérie si podali len teba. Možno sa ti dostalo málo mamkinho prvého mlieka, možno si nedokázala sať tak ako ostatní. Ale granulky tie ti teda idú. Užili sme si svoje, a ja som o niečo múdrejší.
Tak labky by boli, ešte ti pristrihnem vrtuľku na chvoste, nech si fešanda. A je to. A poď, ešte máme chvíľu času, pôjdeme sa prebehnúť do sadu, pod ten orech.

Príručná CT
Každý kto máme havkáča máme zároveň príručnú CT lekárničku a ani si to neuvedomujeme, že sme sami sebe canisterapeutmi. Preto, ak
                                               máte vysoký tlak - pohladkajte psa
                                               máte nízky tlak - pohladkajte psa
                                               nič sa vám nedarí - pohladkajte psa
                                               každý a všetko vás ondie - pohladkajte psa
                                               cítite sa pod psa - tak ho pohladkajte.

Neokrôchanec
Počas večerných lyžiarskych tréningov našich detí, zvyknem prevetrať potvory po blízkych lesných cestách. Onehdy, keď sme absolvovali náš typický okruh a zišli k údolnej stanici sedačky, potvory napli vôdzky a zahľadeli sa smerom k bufetu. Vyskytoval sa tam pár v stredných rokoch držiaci psiu ozrutu s náhubkom, ktorá keď nás zbadala okamžite zaútočila. Zareagoval som: "Nesmieš!" a odviedol potvory bokom, aby ich prešla chuť na zoznamovanie. Nechal som ich ľahnúť a začal vyberať namrznutý sneh z labiek. Útočník hlasito dorážal a pán sa statočne zapieral. Zrazu bol brechot prehlušený doporučením: "Nasaďte im košíky!". Obzrel som sa, a ono fakt: autorkou bola pani. "Nasaďte im košíky!" imperatívne duplikovala. 
Skoro som sa neudržal, ale bol som príjemne unavený zo šantenia v kope čerstvého snehu a spomenul som si na reakciu našej staršej potvory v podobnej situácii spred dvoch rokov. Vtedy na ňu vyrazil pes, s ktorým sa chcela zoznámiť. Ona na voľno, on zmietajúci sa na vôdzke pána stojaceho pri pokladni. Ona sa zvrtla a v tesnej blízkosti mu zamávala chvostom popred nos. Jeho skoro porazilo.
Tak som si radšej zahryzol do jazyka, zohol sa k potvorám a dokončil oberačku námrazkov. Keď dvojica so psom odchádzala, začul som niečo o nezodpovednom neokrôchancovi, ktorý nevie čo sa patrí a príde si medzi ľudí len tak bez košíka. Oni mohli počuť moje: "Zostaň!" a vidieť ako nechávam potvory len tak odložené a idem prehodiť pár slov s našim trénerom.

Hanblivky
V sobotu, keď som kráčal s potvorami dole dolinou, pristavil sa pri nás Laco pariaci sa na bajku do Havranova. "Ahoj." Nazdar." "Čo nové?" atď...
Vtom ide zhora auto. Velím: "Na bok!" Auto zastavuje, okienka sa sťahujú, posádka troch dievčeniec vehementne naťahuje ruky k potvorám a láska ich. Na nás ani nemrknú. Venujem im úsmev, ony nič. Kývnuc hlavou k potvorám prerušujem trápne ticho: "Ich každý a nás nik." Laco zavalí: "Asi sú to lesby, keď sú na suky." ... a tri pohľady na úprku si odkladám do pamäti.
Kedysi, keď u nás na doline stretol človek človeka, vždy si aspoň kývli. Psy si kývajú furt.